V dnešnej dobe je toľko zaručene funkčných zázračných liekov, doplnkov stravy na všetko, že sme sa v tom proste stratili..
Toľko rôznych diagnóz a potravinových intolerancií, že nám nikomu už nie je ani divné keď príde ďalšia a ďalšia kamoška s alergiou alebo intoleranciou. Sama som v tejto forme reality zotrvávala dlhú dobu. Nuž čo si budem klamať zo začiatku ma bavila tá pozornosť, trochu aj tá ľútosť a užívala som si špeciálne podmienky, ktoré ľudia automaticky spĺňali.
Ach ako dlho mi trvalo nevnímať toto celé ako moje nešťastie, ale ako veľký dar prijať zmenu.
Moja celiakia prišla v čase mojich 17 rokov a najprv ma to hnevalo, plakala som, kričala som, hadzala som chlieb o zem v hneve.. Potom som mala potrebu vysvetľovať a vysvetľovať a objasňovať prečo to a tamto nemôžem. Poukazovať na to kde všade lepok je a ako škodí všetkým. Ľutovať sa a v hĺbke (aj keď som si to nepriznávala) vyžadovala ľútosť aj od okolia.
Prehnané pozorovanie a analyzovanie všetkého prinieslo ďalšiu potravinovú neznášanlivosť, tentokrát laktózu a neskôr aj kazeín.
Ach chudiatko ja.. Prečo ja?
Potom sa pridávali rôzne ďalšie potraviny a ja som smerovala k histamínovej intolerancii.
Mesiac predtým ako som si povedala dosť, som jedla len vajíčka, zeleninu a červenú šošovicu..
Moja váha bola 49kg a cítila som sa enormne vyčerpaná..
Ako to, že dokonalá strava ako sa mi zdalo napríklad raw stravovanie, šťavy, detoxy, neskôr striktné vegánstvo mi z dlhodobého hľadiska neprinášali úžitok a to ospevované zdravie?
Nuž ako prvé osvietenie prišlo vedomie, že ŽIADNA forma stravovania nie je aplikovateľná plošne, nie je najlepšia, najzdravšia pre všetkých.
Neexistuje univerzálne stravovanie a smer, ktorý ke pre všetkých rovnako prospešný.
Vlastne existuje-kvalitná strava. Žiadne (alebo minimum) polotovarov a čo najviac lokálne produkty a minimálne spracované produkty.
Ale o tom niekedy inokedy.
Druhé osvietenie bolo, že strava nerobí 70% úspechu v zdraví. 70% je naozaj v hlave a nastavenia svojho fungovania. Ano smerom dnu, nie von. Zlepšovať seba a pracovať na sebe, koučovať seba. Všetci chceme meniť svet okolo, ale ten sa zmení a bude sa meniť len transformáciou svojich myšlienok a nastavení.
Je to len v hlave je tak infantilná a tak enormne transformačná veta. Dokáže tak nasrať a postaviť do pozície obete ako nakopnúť a stvoriť tvorcu svojej reality.
Ano je to tá najťažšia, najdesivejšia a zároveň najnezaujímavejšia cesta pre jednotlivca, pretože enormné množstvo "práce" sa deje skryto a ani sa nedá zdieľať. Teda nie je tam publikum, ktoré by tlieskalo alebo volalo fúúj a tak chýba emócia a ego nás od tejto nudy chce ochrániť.
A tak si nájdeme, nachádzame toľko ospravedlnení prečo nerobíme to a stále robíme tamto. A naprd sa to počúva aj číta a viem, že by ste ma teraz možno aj pohľadom (ak nie niečím iným) prebodli. Sama som to tak mala. Všetkých a všetko som chcela zachraňovať lebo som svoju sebahodnotu budovala v tom čo robím, v tom koľkým ľuďom som pomohla..
Ale ten kto chce veľa zachraňovať, učiť, koučovať, viesť ,..sám tieto slovesá najviac potrebuje.
Takže nedám vám univerzálny návod, žiadny zázračný produkt, hah ani ten čo ja vyrábam. Lebo moje intolerancie som vyliečila iba tichou vnútornou prácou, ktorú vlastne nikto nevidel.
Z celiakie, intolerancie laktózy, kazeínu, HIT mi nateraz zostalo len netolerovanie pšenice a špaldy.. a viem (hej teraz to už naozaj viem), že som na ceste rozpustiť do prijatia aj tento kúsok netolerancie čo vo mne zostal.
Prácu s vlastnou mysľou za posledné dva mesiace krásne zvládol aj môj muž..
Jeho ruky postupne po nasťahovaní sa na Dobrodvor, ktorý je sám o sebe silové miesto a s každým kto sa do tohto poľa rozhodne prísť pracuje veľmi intenzívne, začali vyzerať takto (foto vyššie)
Postupnou tichou prácou so svojimi myšlienkami a emóciami zachytil pôvod tohto rozdiahleho a postupujúceho ekzému.
Spaľujúci hnev na seba, tvrdosť k sebe, potreba robiť viac ako robí (aj keď robil od rána do večera) stres z iluzórnych deadlinov a potreba mať pod kontrolou postup prác na Dobrodvore.
K tomu mal problémy so spánkom. Hocikedy sa vnoci zobudil a potom 2-3h nevedel zaspať.
Pre nás to nebolo blikanie kontroliek, ale intenzívna siréna.
Začal teda pozorovať, rozpoznávať svoje myšlienky. Zastavovať sa. Nechávať veci plynúť. Nechávať ich nech sa vyriešia samé, keď nevedel čo s nimi.
A za mňa (kedže sa poznáme 18 rokov) začal opúšťať vzorec-robiť veci dokonalo, perfektne na 100%. Vetu, ktorú našim deťom denne opakujeme "dokonalosť je ilúzia" začal žiť.
Veľmi rezonujeme s miestom kde žijeme a obaja sme si postupne dovolili otvoriť sa intuícii tak ako sme si nikdy predtým nedovolili.
Tento stav je je jeden z najnáronejších, postavenie sa do svojej vlastnej sebahodnoty spretŕha nejedno puto, ktoré v základoch túto esenciu nemá.
Ale ako vyzerá ekzém teraz?
Nie je..
Žiadny..
A nepoužil nič špeciálne, žiadne doplnky, maste, krémy, bylinky. Len vlastné myšlienky začal brať vážne a smerovať ich na to, čo chce aby rástlo 💫
A nepíšem to celé preto, aby sme vám predali nejaký recept, návod. Len opisujem vlastnú skúsenosť a dávam vám ju, nech s ňou naložíte najlepšie možne pre vás 🤍
Len tak, lebo sa tieto slová vypýtali do týchto viet a ja som len počúvla intuíciu.
コメント